utorok 29. apríla 2014

#3 Summer Love

Harry
Hneď, ako sme prišli do rezortu, šiel som po kľúče od mojej izby a od izby Nialla a Barbary. Vybavil som to celkom rýchlo, a okrem karty od izby sme dostali všetci traja aj náramky - aby sa vedelo, že sme z rezortu. Nasadili sme si ich na ruku.
"Takže, čo teraz? Idete spať?"spýtal som sa.
"Ja pôjdem, ale vy sa tu kľudne môžete prejsť alebo zájsť do baru na drink,"povedala Barbara. Dala Niallovi pusu na líce, zobrala mu kartu od izby a išla k výťahom. My s Niallom sme sa teda rozhodli to tu preskúmať. No keď sme zistili, že v tej tme toho moc nepreskúmame, zašli sme do baru na pohárik. Sadli sme si na barové stoličky a čakali, kým sa na nás barmanka obráti.
"Čo si dáte, páni?" Mala nádherný úsmev. Na menovke som prečítal, že sa volá Kylie.
"Ja si dám mojito,"povedal Niall a pozrel na mňa. Okrem Nialla na mňa zvedavo pozerala aj Kylie. 
"Ja si dám jahodové mojito,"povedal po chvílke váhania. "Kylie,"doplnil som a usmial sa. Zasmiala sa a začala pripravovať nápoje.
"Harry, ešte sme len prišli a ty už balíš barmanku?"šťuchol domňa Niall.
"Je zlatá. A nebalím ju."
"Ja niesom ako chalani, že ti budem zakazovať baliť baby na dovolenách. Len ťa chcem upozorniť, že ak sa s ňou zamotáš a niečo medzi vami bude, tak môže prísť o prácu."
"Ako to?"
"Pretože animátori a pracovníci hotelu nesmú mať nič s hosťami. A zvlášť keď sú tí hostia ešte aj celebrity ako my, z toho by bol škandál pre nás aj pre hotel."

"Odkedy si takýto vzdelaný?"zasmial som sa.
"Tiež som chcel byť niekedy animátor, tak som si takéto veci pozisťoval,"hrdo sa usmial. Za pár minút nám naše drinky priniesla Kylie. Viac sa nám už nevenovala, ale kecala s nejakým opáleným chalanom na druhej strane baru. Celú dobu som ju sledoval a len jedným uchom počúval to, čo hovorí Niall. Myslel som si, že si to nevšimne, ale všimol.
"Ty ma vôbec nepočúvaš!"povedal naštvane.
"Počúvam. Veď si hovoril o.. surfovaní nie?"
"O tom som hovoril pred desiatimi minútami ty magor. Poďme radšej na izbu, pretože sa z nej zblázniš,"pokrútil hlavou a potiahol ma za ruku. Bol som už unavený, tak som výnimočne s Niallom súhlasil. Výťahom sme sa vyviezli na 3.poschodie. Naše izby boli skoro pri sebe, medzi nami boli len dve izby. 
"To nám dali preto, aby som nepočul ako si s Barbarou užívate,"so smiechom som žmurkol na Nialla, keď bol pri svojej izbe.
"Ty si taký idiot, Harry,"začul som za chrbtom, keď som vchádzal do izby. Zamkol som dvere a dal som si rýchlu sprchu. Obliekol som si čisté boxerky a tielko, zatiahol záves a šiel som rovno spať. 

**

Bolo deväť hodín a ja som na posteli odfukoval po veľkých raňajkách. Rada do budúcna - na dovolenkách sa nikdy neprejedať na raňajkách. Myslel som si, že takto na posteli s plným bruchom budem až do večera, no keď som spoza otvoreného balkóna začul hudbu, vyliezol som, aby som zistil čo sa deje. V bazéne rovno podomnou niekoľko desiatok ľudí cvičilo a tancovalo! Bolo to hrozne vtipné. 
"Čo sa rehoceš? Nepridáš sa k nim?"o dva balkóny ďalej na mňa kričala Barbara. Zakýval som jej s úsmevom a zakýval som hlavou.
"Čosi, niesom blázon."
"No, tvoj najlepší kamarát je."
"Počkať, Niall je tam medzi nimi?"začal som sa smiať ešte viac.
"Áno. Hneď, ako zistil, že sa každé ráno cvičí vodný aerobik, bol celý nadšený. Volal aj mňa, ale odmietla som."
"Ani sa ti nečudujem." Pozrel som sa do bazéna a snažil sa pohľadom nájsť Nialla, no namiesto neho som našiel niekoho iného. Tú barmanku zo včera. Ani za nič som si nevedel spomenúť na jej meno! Ona cvičila aerobik a išlo jej to dosť dobre. Bola ohybná a mala veľmi peknú a opálenú postavu. Radšej som zaliezol späť dovnútra, aby ma nepristihli ako ich špehujem pri cvičení. Prezliekol som sa do plavok, zobral si klobúk a okuliare a zišiel som dole. Uvelebil som sa v lehátku a sledoval som, ako Kylie cvičí aerobik. Áno, Kylie, tak sa volá. Nesmiem to zabudnúť.

"Špehuješ?"sadol si na lehátko vedľa mňa Niall. Pozrel som na neho spoza okuliarov.

"Nie. Prišiel som ťa počkať."
"No jasné, si tu kvôli tej barmanke."
"Ani som nevedel, že tu je,"zaklamal som, aby som nevyzeral ako nejaký úchyl. "Ideme na pláž?"zmenil som tému.
"Poďme, na pláž som sa tešil celé dva týždne." Zobrali sme si teda uteráky z recepcie a šli sme na pláž. 

Nemohol som sa vynadívať na to čisto modré more, biely piesok.. Vyzeralo to tam ako v raji. Odložili sme si uteráky na lehátka a šli sa osviežiť do vody. Ešte aj na pláži hrala skvelá letná hudba, a to dodávalo lepšiu atmosféru. Vyšiel som na breh, zaboril nohy do piesku a len tak sedel. Cítil som, ako na mňa páli slnko. Bolo to príjemné.
Sedel som tam sám, pretože za Niallom prišla Barbara a tak si spolu plávali na nafukovačke a užívali spoločné časy.
"Nezabudli ste sa natrieť?" Zložil som si okuliare z očí a otočil sa. Na tvári sa mi objavil široký úsmev.
"Tak veľmi som sa ponáhľal na tvoju hodinu aerobiku, že som si nestihol zobrať krém. No hodinu som nestihol tiež,"pokrútil som hlavou a zasmial sa. "A prečo mi tykáš?"
"Pretože ste môj hosť,"prevrátila očami.
"Veď sme takmer rovnako starí. Koľko máš vôbec rokov, Kylie?"
"19, pán Styles."
"No vidíš, ja mám 20. A odkiaľ vieš moje meno??"prekvapene som sa opýtal.
"Niesom z jaskyne,"zasmiala sa.
"Prosím, prosím, urobím čokoľvek, len mi netykaj. Kľudne ma ťahaj za vlasy, štekli, len mi netykaj." Vyzula si žabky a sadla si vedľa mňa.
"Tak teda dobre. Nerobím to často v práci, ale ja som Kylie,"s úsmevom mi podala ruku. Najskôr som nechápal, čo robí, veď ju už poznám. No potom som to pochopil a tiež jej podal ruku.
"Ja som Harry,"zasmial som sa. Celá tá situácia mi prišla vtipná, ale bol som rád, že sme sa oficiálne zoznámili. "Povieš mi niečo o sebe, Kylie?"
"Bohužiaľ nemám na teba čas. Musím pracovať."
"Tak to je škoda. Dúfam, že sa počas dňa niekde stretneme."
"Určite. Musím už ísť, tak ahoj a nespál sa!" So smiechom som jej zakýval a nasadil si okuliare. Úžasné spríjemnenie dňa. 
"Harry, kto bolo to dievča, čo tu s tebou sedelo?"opýtala sa Barbara, ktorá za sebou ťahala Nialla na nafukovačke.
"To bola jedna animátorka, Kylie."
"A vy sa poznáte, alebo čo?"
"Čo ťa do toho Barb?"zasmial som sa a pokrútil hlavou.

"Páči sa mu, ale nepoznajú sa,"zamontoval sa do toho Niall.
"Pýtal sa ťa niekto niečo? Náhodou, už sa poznáme,"postavil som sa.
"Kam ideš?"opýtal sa.
"Na lehátko."

Kylie
Spolu so Stellou a Chloe sme utierali stoly v jedálni. Obed sa mal začať za pár minút a my sme ešte museli vyložiť dezerty.
"Baby, doutierajte tie stoly, ja sa postarám o dezerty,"povedala som a zašla som do kuchyne. Pobrala som tácky s koláčmi a pekne ich uložila na stôl. Ešte štyrikrát som sa otočila do kuchyne, pretože tých dezertov bolo hrozne veľa. 
"Máme hotovo? Všetky dezerty sú na stole, Kylie?"spýtala sa Chloe. Prikývla som. Tak sme sa postavili ku dverám a vítali sme hostí na obed. Medzi nimi sa objavil aj Harry. Zakýval mi a ja som mu venovala iba úsmev. Nemôžem sa tváriť moc priateľsky, pretože by to Mikovi prišlo divné. Už raz sa mi podarilo urobiť si problém, že som sa objímala s hosťom a skoro ma vykopli. Takže si to znovu nemôžem dovoliť. 
"Kylie, môžeš na sekundičku?"chytil ma za plece Mike. Stuhla mi krv v žilách. Čo ak si všimol moje a Harryho pohľady? "Čo máš dnes večer?" Odľahlo mi.
"Nič."
"Výborne. Tak by si mohla za mňa zobrať službu?"
"Nemôžem, Mikey. Zajtra od rána idem aj so Stellou na tú pláž. Ten výlet,"mykla som pleciami.
"Ach, tak nič. Tak pokračuj v práci." 

**
Siestu som strávila tak, že som v hojdacej sieti čítala knihu a pila ľadový čaj. Konečne som si našla chvíľku, aby som si mohla takto oddýchnuť a dobre mi to padlo. Táto várka hostí je pokojnejšia, a keď je siesta, tak naozaj odpočívajú vo svojich izbách či na pláži a nebláznia sa v bazéne alebo sa nenaháňajú. 
"Môžem sa spýtať čo to čítaš?"spýtal sa milý dievčenský hlas. Posadila som sa na sieť, čím som jej urobila miesto a podala jej knižku do ruky. "Na vine sú hviezdy. Milujem tú knihu."
"Aj ja. Už ju čítam asi piatykrát,"zasmiala som sa. Pozrela som sa na dievča, ktoré pozorne študovalo obálku knihy. Hneď som ju spoznala! "Niesi ty Barbara Palvin?"opýtala som sa tak trochu nemiestne. Odkašlala si a zasmiala sa.
"Áno, som."
"Och, prepáč, že som taká doterná. Ale môžem sa spýtať čo tu robíš?"
"Niesi vôbec doterná. To ja som sem za tebou doliezla a vypytovala sa na knihu,"zasmiala sa. "Som tu na dovolenke so svojim priateľom a jeho najlepším kamarátom. A ty sa ako voláš?"
"Ja som Kylie, teší ma. Inak si úplne úžasná, môj obľúbený anjel z Victoria's Secret."

"To ti ďakujem. Prosím ťa, neporadila by si mi, čo sa tu robí počas siesty? Pretože tí dvaja idioti zaspali a ja sa tu teraz nudím a otravujem ťa. A ja som až moc živý človek,"zasmiala sa.
"Úplne ťa chápem. Všetci moji kolegovia spia, zatiaľ čo ja chodím buď do mesta, zabehať si, opalovať sa a podobne. Dá sa tu robiť čokoľvek. Ak by si chcela, tak keď vyjdeš z rezortu - tam sú rôzne vodné atrakcie. Stojí to veľa peňazí ale stojí to zato."
"A nešla by si tam zajtra somnou? Lebo ja tam asi netrafím."
"Kľudne. Len zajtra idem ako vedúca na výlet na pláž, ktorá je akoby úplne odrezaná od sveta, no nieje. Sú tam zvieratá, kokosy a banány na palmách.. Ale do siesty by sme mali byť späť."
"Dobre, tak ja si ťa zajtra ešte nájdem,"zasmiala sa, na rozlúčku mi zamávala a odišla. 



Kylie


Harry


streda 23. apríla 2014

#2 Summer Love

Keď som prišla k bazénu, bolo tam ešte poloprázdno. Väčšina hostí boli na raňajkách, tak som si zatiaľ sadla na lehátko a oddychovala. Zobudil ma až Joe.
"Ja nespím. Len som mala zatvorené oči,"zamrmlala som spod okuliar.
"Ako myslíš. Ale za minútu ti začína aerobik a bazén sa celkom zaplňuje. Mám ti pustiť hudbu, či to zvládneš sama?"
"Pusti mi tam prosím to CD s číslom 3. Idem na to,"usmiala som sa a postavila sa z lehátka. Zhodila som zo seba top a kraťasy a postavila sa na malé pódium pri bazéne. 
"Dobré ráno prajem celému Secrets Royal Beach rezortu! Ste pripravení na ranný aerobik v hlavnom bazéne? Dúfam, že áno! Ak si chcete s nami zacvičiť, trochu sa opáliť a urobiť niečo pre seba, čakám vás v hlavnom bazéne!"vyhlásila som do mikrofónu a posadila sa. Pomaly sa tam začali zbierať ľudia, väčšinou ženy a deti, ale občas som zahliadla aj nejakého pána. "Tak môžme sa pustiť do cvičenia, čo poviete? Joe, prosím, zapni hudbu!" Hneď, ako sa ozvali zvuky letnej hudby, pustila som sa do cvičenia. 

Vodný aerobik skončil o pol jedenástej. Zase som bola hrozne spotená, tak som skočila rovno do bazénu. Trochu som si zaplávala a potom sa oprela o kraj bazénu.

"Kylie, zase sa flákaš?"postavil sa ku mne Ben.
"Ben, neštvi ma. Hodinu som tam skákala ako opica na slnku, tak hádam si zaslúžim trochu oddych."
"Ty si zaslúžiš všetko. Ale mohla by si už aj vyjsť a pomôcť mi na pláži."
"Okej, moment. Dobehnem ťa." Ešte chvíľu som oddychovala v bazéne a potom som vyšla von. Obliekla som si šortky a tričko som zaniesla na izbu. Zapla som si menovku a nasadila šiltovku s logom hotela a šla som rýchlo na pláž. Práve som chcela ísť za Benom, keď ma zastavila jedna pani.
"Slečna... Kylie,"pozrela mi na menovku. "Mohla by som vás poprosiť, keď ste už tá animátorka, či by ste sa prosím nachvílu nepostarali o moje dve zlatíčka? Chcela by som si trochu oddýchnuť, manžel sa šiel potápať. Len do obeda."
"Samozrejme. Na to sme tu,"žmurkla som na ňu.
"Ďakujem vám. Chloe, Lucy! Poďte moje, teraz sa pôjdete hrať s tetou Kylie a maminka si trochu oddýchne,"postrčila ich ku mne. Chytila som dve blonďaté dievčatká za ruku a už som ich viedla do detského kútika. Tam sa aspoň nebudem pražiť na tom neskutočnom slnku. Dievčatá sa hneď rozbehli k detskej kuchynke. Ja som teda mala chvíľu oddych, no po dvoch hodinkách som ich odviedla naspäť k ich mame.

"Ďakujem vám veľmi, že ste sa mi o ne postarali. Poslúchali?"

"Áno, veľmi. Zlaté dievčatá."
"To sú,"usmiala sa. Prikývla som a išla som za Benom. 
"Tak čo, odpracoval si?"zozadu som ho objala.
"Nie. Ešte polhodinu tu musím byť. Ty už môžeš ísť na obed?"
"Áno, aj idem. Som neskutočne hladná." Odbehla som ešte do izby, obliecť sa, pretože v bikinách a šortkách by ma do jedálne nepustili. Na izbe bola akurát Stella. Hodila som na seba tričko nad pupok a na hlavu som si nasadila klobúk.

"Kylie, počúvaš.. Ty sa na mňa hneváš? Za to ráno, to s tým boháčom?"opýtala sa nesmelo.
"Nie, Stella. Preboha, šibe ti?"usmiala som sa. "Ja viem ako si to myslela."
"Tak to mi odľahlo. Pôjdeme spolu na obed? Chcela som že by sme mohli behnúť do mesta na sushi."
"Myslíš, že nás Mike pustí?"
"Keď mu pripomenieme, ako sme minulý týždeň robili dva dni v kuse, tak myslím že áno."
"Tak to môžme skúsiť. Ale daj mi desať minút, nech sa dám trochu dokopy,"zasmiala som sa. Šortky a tielko som vymenila za kvetinkovaný top a červenú sukňu. Vlasy som si očesala, upravila si obočie, naniesla trochu špirály a bola som pripravená. "Môžeme ísť,"usmiala som sa a zobrala si kabelku.
U Mika sme nakoniec pochodili dobre, dovolil ísť do mesta na obed. Zobrali sme si jeden z hotelových taxíkov a ten nás odviezol priamo do centra mesta.
"Už ani nepamätám, ako dlho som nebola v meste."
"Kylie, bolo to asi pred dvoma týždňami."
"No, ale tu sa toho stále toľko deje, že som rada že si pamätám veci z minulého týždňa."
"Ty si dilina,"zasmiala sa a hodila svojimi dlhými čiernymi vlasmi. Stella je nádherné dievča. Žiarivo modré oči, dlhé rovné čierne vlasy a opálená štíhla postava, no aj napriek tomu sa chválila veľkými prednosťami. Tomu som dosť často nerozumela, kedže nemala skoro žiadne tvary, ale prsia mala hádam trikrát väčšie ako ja. Ja som si oproti nej s mojimi 165 cm, útlou postavou a hnedými, stredne dlhými vlasami vyťahanými od slnka prišla ako taká škrata. Ale kedže som sebavedomé dievča, nepodceňujem sa.

Po veľmi dlhej dobe som si pochutila na sushi. Je to hádam moje obľúbené jedlo. Alebo jedno z tých najobľúbenejších. Keď sme sa so Stellou najedli, ešte asi polhodinku sme sa prechádzali po meste a kúpili sme si niečo. Ja som si kúpila nové plavky, už asi piate, ktoré som si kúpila tu. A tiež som si kúpila krásne hnedé sandále na podpädku. Neviem, či ich využijem, ale ak nie tu, tak určite doma. 

"Myslím, že by sme už mali ísť. O chvíľu začína siesta a nechcem sa trepať do rezortu peši,"povedala som Stelle. Odviezli sme sa taxíkom späť do rezortu, kde sme až do večera boli na izbe a oddychovali. Pred šiestou sa Stella začala pripravovať na rande, a ja na večeru a potom na službu do baru.
"Počkaj, ako ťa chytia. Budeš mať problém,"pokrútila som hlavou nad Stellou, ktorá sa zvŕtala pred zrkadlom v mini červených šatách.
"Ale prosím ťa. Čo si myslíš, že celé leto budem bez letného romániku?"
"Ak ti ide o to, aby ťa nevyhodili a mala prácu tak hej,"zasmiala som sa.

"Budem mať prácu aj románik. Nemala by si sa tak báť porušiť pár pravidiel, Kylie."
"Túto robotu si musím držať, takže radšej pravidlá neporuším."
"Ani keby ten chlapec stál zato?"
"Vtedy možno áno,"pousmiala som sa. Zamyslela som sa nad tým, že kedy aj mne sa v živote objaví nejaká tá láska. Naposledy som mala frajera v 17tich, chodili sme spolu pol roka a bol to vážne krásny vzťah. No museli sme to ukončiť.. Kvôli diaľke - nefungovalo by to. 

Stella odišla o pol siedmej. Ja som sa vtedy prezliekla do čiernych šortiek a bieleho tielka, na krk som si zavesila výrazný zlatý náhrdelník a pripla si menovku. Svoje mierne skučeravené vlasy som si dala do copu a šla som do jedálne. Na večeri som toho moc nezjedla.
"Prečo si sa tých špagiet ledva dotkla?"opýtala sa Chloe.
"Poobede som bola so Stellou na sushi a tam som sa prejedla minimálne na dva dni. Idem už asi do baru."
"Prídem za tebou, hneď ako dojem,"povedala mi s plnými ústami Natalie. So smiechom som prikývla a pobrala som sa do horného baru pri bazéne. Okolo pásu som si obviazala zásteru, pripojila sa na wifi a scrollovala facebookom a instagramom. 
Ani som si nevšimla, ako rýchlo ten večer beží. O desiatej sa hotelový rezort vyprázdnil, pretože hostia poodchádzali na letisko. O polhodinu mali prísť nový, takže sme mali akoby voľno. Šla som do akoby záhrady, čo je súčasťou hotelu. Na lavičke tam sedela Stella.
"Tak, ako dopadlo rande?"opýtala som sa.
"Úžasne. Na to,že mal ten chlapec len 18 rokov, bol dosť.. šikovný,"uškrnula sa.
"On mal len 18? Stella, ty máš 24. A zostali ste len pri bozkávaní, dúfam,"nadvihla som obočie.
"Nie. Veď práve. Je šikovný. V posteli,"na ústach sa jej objavil obrovský úsmev.
"Stella, ty si neni normálna,"šťuchla som do nej a zasmiala sa. "Vieš o tom, že sa už nikdy neuvidíte?"
"Zlato, mám pocit, že toto je iné. Kevin mi dal svoje číslo, a dokonca je tiež z Anglicka! Síce býva v Liverpoole, ale do Londýna je to chvíľka. Hneď ako sa vrátim domov, zavolám mu a stretneme sa. Chcem s ním niečo viac,"usmiala sa.
"Ja ti to prajem, ale budeš mu verná? Ešte mesiac? Ty a mesiac bez sexu?"
"No prepáč. Ale tak ešte spolu nechodíme, takže môžem čokoľvek. Ale ja na Kevina so vzťahom počkám. To ti sľubujem teraz, že ťa zavolám v Londýne na kávu a pôjde somnou aj on."
"Kto vie, či v tom Londýne budem,"smutne som povedala.
"No tak, Kylie! Budeš."
"Ja neviem. Odkiaľ zoberiem na nájom? Budem sa musieť vrátiť do Austrálie za našimi a študovať na vysokej škole." Mala som slzy na krajíčku. Pri predstave, že sa budem musieť vrátiť do Melbourne, vzdať sa toho, čo milujem - kreslenie a maľovanie a začať študovať právo, som plakala. To je dôvod, prečo som teraz tu. V Londýne som bývala pol roka, potom mi došli peniaze od rodičov a nemala som z čoho platiť byt. Bohužiaľ, práca predavačky v Topshope mi nevynášala na nájomné, jedlo a potreby pre seba. Preto som rýchlo zobrala túto prácu na celé leto v Punta Cana v Dominikánskej republike ako animátorka a pomocná sila v hoteli. Mám ubytovanie, stravu a plat na tri mesiace. No moja pracovná doba sa tu čoskoro skončí a keď nevymyslím, ako sa uživím v Londýne, budem sa musieť vrátiť do Austrálie za rodičmi a študovať. A to neprichádza do úvahy. Chcem sa venovať umeniu a žiť v Londýne. To je môj sen, za ktorým si idem.
"Ale no, Kylie. Ja ti pomôžem. Ako sa len bude dať,"objala ma Stella. 
"Ďakujem, Stell. Si úžasná kamarátka, aj keď by si ma mohla menej často vyhadzovať z izby kvôli tomu, že si chceš priviesť chlapca,"zasmiala som sa. Stella mi venovala úsmev a postavila sa. "Myslím, že čoskoro tu budú hostia. Bež sa prezliecť, a pôjdeme ich privítať. Počkám ťa na recepcii." Ešte chvíľku som posedela v záhradke a kochala sa tou krásou. Všade palmy, ruže, tulipány a iné kvety. Nádhera. No keď som začula, ako pred rezortom zaparkoval autobus, rýchlo som vyskočila na nohy a už som bola na recepcii. No Mike ma hneď otočil.
"Kylie, drahá. Prosím ťa choď do baru, lebo vieš že noční hostia radi trávia čas v bare hneď ako prídu. Tak aby neprišli do prázdneho." Prevrátila som očami a vrátila sa do baru. Škoda, chcela som uvítavať hostí. To ma baví veľmi, aspoň si ich omrknem a hneď viem, komu sa v rezorte vyhýbať, haha.

Harry
Na letisku v Punta Cana ma ovalila vlna horúceho vzduchu. Bola to ako tropická facka. Na oči som si nasadil okuliare a spolu s chalanmi sme vošli do letiskovej haly. Auto do rezortu Secrets Royal Beach nás už čakalo pred letiskom. Konečne zaslúžená dovolenka po mesiacoch na tour.


Kylie

#1 Summer Love

Posadila som sa na posteľ a obzrela sa po hotelovej izbe. Stella na izbe už nebola, takže buď šla behať alebo som zase zaspala. Vytiahla som mobil spod vankúšu a skontrolovala čas. Boli tri minúty pred ôsmou! Meškám na raňajky už polhodinu. Ako to, že ma nezobudila? 
"Zabijem ju,"zamrmlala som si, zatiaľ čo som sa na seba navliekla voľné biele šaty. Na kombinovanie oblečenia čas nebol, prečesala som si vlasy a hneď som bežala do jedálne.

"Kylie čo tu robíš?"opýtal sa prekvapene Joe, ďalší z mojich kolegov. "Dnes ráno nemáš službu. Si na večeri, nepamätáš sa?" Capla som si po čele. No jasné, preto ma Stella nezobudila. Ona si prehodila službu, pretože večer má schôdzku s jednym mladým chalanom, čo zajtra odchádza. Rozlúčkové rande. Nerozumiem, prečo to robí. Máme to výslovne zakázané - nejak sa zbližovať s hosťami. Síce sem chodia vážne pekní chlapci a veľa z nich má aj záujem zblížiť sa, musím byť chladná ako ľad. Niesom z tých, čo dodržujú pravidlá, ale tu nemám na výber, pretože keby stratím túto prácu, pravdepodobne nemám kde bývať. 

"Takže sa môžem vrátiť do izby?"
"Keď si už tu, tak sa môžeš naraňajkovať." Prikývla som a zobrala som si veľký tanier. Prechádzala som medzi švédskymi stolmi a nakladala som si jedlo za jedlom. Tentokrát som si dala slané raňajky - párky, slanina, trochu zeleniny a nejaká omáčka. Zobrala som si dva kusy pečiva a prisadla si k nášmu stolu , k stolu animátorov. Zatiaľ tam bola len Natalie a Chloe. 
"Dobré ráno, baby,"pozdravila som ich s úsmevom.
"Dobré,"jednohlasne odzdravili. Obe vyzerali byť dosť unavené.
"Mali ste včera službu?"
"Mali, ale nie s celým hotelom. S deťmi! Kylie, nevieš si predstaviť ako ma tie decká zmordovali. Boli sme s nimi minimálne do polnoci, aj keď program bol len do desiatej,"zafňukala Natalie. 
"Vešali sa po nás ako opice,"pokrútila hlavou Chloe a odpila si z pomarančového džúsu.
"Dobré ráno sa praje,"začula som za svojim chrbtom. Stál tam Ben a Kyle. "Držíte nám miesto?"
"Samozrejme, ale iba ak mi prinesiete džús. Ben, prosím,"rozkošne som sa usmiala na Bena. Nadvihol obočie, no usmial sa a odkráčal k nápojovému stolu. Kyle si zatiaľ sadol medzi mňa a Natalie a pustil sa do svojej veľkej porcie raňajok. "Hej, Kyle! Ukradol si mi miesto pri Kylie,"šťuchol Ben do Kyla.
"Tak prepáč, som nevedel, že to tu máš rezervované,"zamrmlal si popod nos. Pokrútila som hlavou a venovala sa svojmu tanieru. 

Keď som sa vrátila z raňajok, prezliekla som si riflové high waisted šortky a volnejšie tielko vo farbe mint. Pripla som si menovku s logom, názvom hotela a mojim menom. Trochu som sa upravila, rozčesala si vlasy, zobrala slnečné okuliare a šla som do miestnosti v hlavnej budove, kde sme mali dohodnuté stretnutie. 

"Takže, konečne sme všetci tu. Dnes v noci príde nový turnus, budú tu dva týždne, niektorí tri. Tento turnus bude ale niečím špeciálny,"rozhovoril sa náš vedúci, Mike. "Okrem toho, že ako vždy prídu normálni ľudia, rodiny, partie, páriky či jednotlivci, prídu špeciálni hostia."
"Nejaké celebrity?"spýtala sa Chloe.

"Áno. Prídu celebrity. A kedže sú to veľké celebrity, priletia zvlášť a zvlášť ich bude treba vyzdvihnúť na letisku. Tiež nemôžte nikomu, ale skutočne nikomu hovoriť, že tu sú, keď sem už prídu. Chcú mať súkromie a užiť si to tu, a my sme im sľúbili diskrétnosť."
"Aj nám povieš o koho ide?"
"Nie, Kylie. Ale je to partia chalanov a sú mladí. Dnes večer sa s nimi určite stretnete. Chceš ísť po nich na letisko?"
"Nie nie. Len ma zaujmalo čo sú zač, keď s nimi takto jednáme. Keď tu pred dvoma mesiacmi bola Cara Delevingne so svojou frajerkou, tak sa takýto cirkus nerobil."
"Ale Cara prišla neohlásene. A prečo sa toho nechceš ujať?"
"Dnes robím v bare. Večer."
"Aha, tak čo keby šla Vicki s Benom?" Obaja prikývli. "Fajn. Tak ostatné je dohodnuté, prosím, nezabudnite že máte službu alebo idete na letisko, alebo čokoľvek. Môžete ísť,"kývol rukou a všetci sme sa rozpŕchli.

"Prečo si nešla po tých chlapcov? Možno by si s niekým padla do oka, a niekto bohatý by sa v tvojej situácii zišiel,"chytila ma za plece Stella.
"Si krava, Stella,"pokrútila som hlavou a zasmiala sa.
"Čo? No tak nehovor, že by ti nejaký bohatý fešák vadil."
"Ako vieš že to budú fešáci?"
"To je jedno, ale majú peniaze."
"No tak prepáč, ale ja zlatokopka niesom,"prevrátila som očami a otvorila dvere do našej izby. 
"Nemyslela som to tak.. Ale.. no to je jedno. Čo ideš robiť?"
"Mám ranný aerobik. Ponáhľam sa, moc ma nezdržuj." Vytiahla som zo šuflíka ružové plavky. Zamkla som sa v kúpeľni a prezliekla sa. Dominikánska Republika mi robí dobre. Konečne niesom biela ako smrť, ale mám krásnu bronzovú farbu. Občas ďakujem Bohovi, že som sa tu ocitla. A to som sa tu ocitla čistou náhodou.


Kylie Ella Hemmings

sobota 7. decembra 2013

#41 Everything has changed

taakže, našu Jasmine čaká teraz dosť divné obdobie.. raz bude šťastná, raz bude plakať - no a neskôr na to aj dosť doplatí, na tie zmeny nálad a tak. :/
a ako sa cíti Harry, to uvidíte o časť, dve neskôr, teraz nás čaká pohľad Jasmine, ktorý bude určite zaujmavý, tak číítajte :D 
a nezabudnite ZANECHAŤ KOMENTÁR ! :)

Až do večera som ležala na posteli. Pôvodne som mala celý deň stráviť na byte a dohliadať na robotníkov, no otec tam poslal Caleba, aby som si trochu oddýchla. Večer mi však znovu volala Charlie. Včera sme spolu volali tiež, vyplakala som sa jej do telefónu. Ona plakala tiež. Trochu sme poohovárali Lauren, pri tom som sa trochu zasmiala. No náladu mi zlepšila len na chvíľu. Keď som zrušila hovor, na obrazovke mi zasvietila jeho fotka - ešte stále som si tapetu nezmenila. Neviem či ju meniť chcem.
"Jasmine, ako sa máš?"opýtala sa.
"Stále rovnako, ak nie horšie."
"Ale no, zlato. Však pôjdeš somnou dnes večer na večeru?"
"Čo? Kam?"
"Len sem do mesta. Bratovi som sľúbila, že pôjdem, lebo tam má byť jeho potencionálna priateľka a pár našich spoločných známych, a chce aby som mu robila podporu. A chcem aby si išla somnou."
"Neviem, či mám na to náladu,"mykla som pleciami.
"Prosím, budú to len dve hodinky. Potom sa znovu môžeš zašiť do svojej izby a ešte ti aj kúpim čokoládu." Usmiala som sa a zamyslela sa.
"Nie Charlie, vážne niekedy inokedy.."
"To chceš sedieť celé dni doma?"
"Nie, zajtra už začínam vystupovať a tak. Môžeš ísť somnou."
"Tak fajn! Prajem ti príjemné nudenie, zajtra si voláme,"zložila mi. Vážne som sa nechcela túlať po nejakých večeriach. Ešte by sa ma niekto opýtal na Harryho či na vzťahy a by som sa mu tam rozplakala. Rozhodla som sa, že dnešok strávim v posteli s filmami.
Postavila som sa z postele a namierila si to do kúpeľne. Zhodila som zo seba oblečenie, postavila sa do sprchového kútu a nechala na seba tiecť horúcu vodu. Vlasy som si našampónovala a umyla si telo. Všetku penu som spláchla prúdom teplej vody. Tentokrát som v sprche zbytočne nestála, rovno som vyšla a utrela sa. Obliekla som si spodné prádlo a prebehla som do svojej izby. V izbe som si obliekla fialový župan a na nohy si našuchla papuče.
"Chystáš sa niekam, Jasmine?"nakukol mi do izby otec.
"Nie,len som sa chcela trochu osviežiť sprchou,"smutne som sa usmiala.
"Už si v poriadku?" Zakývala som hlavou a pozrela sa do zeme. Podišiel ku mne a objal ma. "Ak chceš, tak si kúpim letenku do Austrálie či kam to ušiel, a vybavím si to s ním,"povedal mi vážne. Zasmiala som sa a odtiahla sa. "No konečne úsmev."
"Veď keď hovoríš takéto veci."
"Aké veci?"
"Vtipné veci."
"To niesú vtipné veci. Vážne za ním pôjdem, ak chceš,"povedal vážnejšie a usmial sa. "Dobre, nechám ťa už. Uži si večer, drahá." Prikývla som a otvorila som skriňu. Môj otec je vážne úžasný. Niekedy je síce fakt hlúpy a lezie mi na nervy, no to vážne minimálne. Verím tomu, že by bol schopný ísť za Harrym a povedať mu svoje. Alebo keby len povedať. Vie byť poriadne výbušný, a včera keď sa dozvedel čo mi urobil, bol celý deň dosť nervózny aj zamňa. Jane ho celú dobu upokojovala. 
Obliekla som si to najteplejšie pyžamo, čo som našla. Vlasy som si stiahla do chvosta, do postele som si lahla s notebookom a prikryla sa. Predtým, než som si pustila film, som ešte behla pozrieť na twitter. Okrem normálnych tweetov som nástenku mala aj plnú retweetnutých fotiek chlapcov z Austrálie. Fotky všetkých okrem Harryho. Nebodaj sa vyparil? Alebo sa skrýva pred paparazzmi? Je mu trápne sa ukazovať pred kamerami, po tom čo mi urobil? Žeby ho konečne začalo hrýzť svedomie? Znovu sa mi oči naplnili slzami.. Nadýchla som sa a zrušila stránku twitteru. Oprela som si hlavu o vankúš a pozerala som sa na strop. Sú to iba dva dni, a už mi chýba. No zároveň ho nechcem vidieť. 

Na druhý deň mi moje depkovanie skončilo.. O jednej som mala obed s Megan, kde mi povie všetko, čo ma teraz v blízkej budúcnosti čaká. Spomínala ale nahrávania a vystúpenia, takže sa celkom teším. O jedenástej som vyšla z postele a urobila si ľahký šalát z ovocia, čo som našla v kuchyni. Doma zase nebol nikto - Caleb bol na byte, Calum v škole a otec s Jane v práci. Takto mi to vyhovovalo najviac. Potom som sa začala chystať za Megan. Po dlhšej dobe som si trochu natočila konce vlasov a jemne sa nalíčila. Nemôžem riskovať výrazné líčenie, nikdy neviem kedy ma niečo neprekvapí, čo sa týka Harryho a ja sa s mojou povahou zase rozplačem.

Keď som mala vlasy hotové, obliekla som si čierne úzke rifle a tmavomodrú košeľu. Do čiernej kabelky som si nahádzala všetky potrebné veci. Hodila som na seba čiernu bundu, krémový šál okolo krku a obula som sa. Z okna som vykúkala, či už prišiel po mňa taxík. Keď už čakal dole, zišla som dole a už som bola na ceste do reštaurácie.

"Ahoj moja! Rada ťa vidím, po tej dlhej dobe!"objala ma Megan.
"Aj ja teba Megan,"slabo som sa usmiala.
"Je mi ľúto, čo stalo, ak to je teda pravda."
"Bohužiaľ je,"povedala som potichu a posadila sa. Smutne sa na mňa pozrela.
"Objednala som ti cestoviny,"povedala potichu a z kabelky začala vyberať nejaké dokumenty. "Môžme začať? Hej, Jasmine?"potriasla ma za rameno. Prebrala som sa z tranzu a prikývla som. Celú hodinu som strávila počúvaním Megan, že aké mám plány. No vyzerá to dosť plno. Už zajtra vystupujem v nákupnom centre a večer ideme na nejaký večierok, kde mi dovolila niekoho zobrať. Skvelé, zoberiem Charlie. Aspoň sa nebudem cítiť sama. Keď Megan dorozprávala, zjedla som už takmer studené cestoviny, rozlúčila sa s ňou a zašla som ešte do pár obchodov. Kúpila som si drobnosti, iba nejakú kozmetiku a šál s čiapkou na túto krutú zimu. Potom som si ešte v Starbuckse kúpila horúcu čokoládu s príchuťou mäty, a nakoniec som sa rozhodla, že zoberiem ešte štyri kávy. Išla som za Calebom do môjho nového bytu. A myslím že jeho a aj tých robotníkov káva určite poteší.
Keď ma Caleb uvidel, bol dosť zaskočený. Hneď ma objal.
"Prekvapený, že som opustila svoju noru?"spýtala som sa s ironickým tónom a podala jemu a aj robotníkom kávu.
"Trošku. Nečakal som že sa spamätáš tak skoro."
"Ja som sa ani nespamätala Caleb,"zatiahla som ho do vedlajšej izby. "Len som sa musela stretnúť s Megan, a zajtra začínam vystupovať, takže moje plány, že zostanem minimálne do Vianoc zatvorená v izbe sú prekazené,"mykla som pleciami.

"No tak, Jasmine. Bude to v pohode,"pohladkal ma po chrbáte.
"Tak skoro nie. Bolí ma to viac a viac. Ja neviem čo mám robiť, aby som sa aspoň trochu usmiala alebo bola veselá. Cítim sa ako kôpka nešťastia."
"Aj tak vyzeráš."

"No ďakujem.."
"Nemyslel som to tak. Ale si hrozne bledá, chodíš zhrbená a bez hociakej emócie či gesta na tvári."
"A čuduješ sa mi?"povedala som a odpila si z pohára. "Ak chceš, môžeš ísť domov. Ja tu ešte tých pár hodín vydržím."
"Naozaj?"
"Vážne. Choď za Ellie a pozdrav ju,"smutne som sa usmiala.
"Ďakujem, Jas. Pozdravím, tak pa,"silno ma objal a odišiel. Sadla som si na stoličku a bezvýznamne som hľadela na dno pohára s čokoládou. Neviem, ako dlho som to robila, no asi dosť dlho.
"Slečna, ste v poriadku?"ozval sa jeden z robotníkov.
"Oh, áno. Deje sa niečo?"
"Nieste unavená? No my len že, či by sme si nemohli na desať minút odskočiť najesť sa? Hneď budeme späť."
"Kľudne,"usmiala som sa a mávla som rukou. Do chvíľky som už bola sama. Postavila som sa a urobila si malú prehliadku po byte. Zatiaľ to vyzeralo skvele. Všetky izby už boli natreté, v kuchyni a na chodbe boli už dokonca aj parkety. Ešte treba pomeniť okná, pridať parkety do zvyšných izbieb, nábytok a môžem sa nasťahovať. Len škoda, že tu budem bývať sama.. Nie, nesmiem sa rozrušovať. Musím byť pokojná. Začnem sa venovať svojim veciam, teda bytu a hudbe, a samozrejme priateľom a rodine, a budem šťastná. Zvládnem byť šťastná.

Domov som nakoniec išla až niekedy o šiestej večer. Tí robotníci boli takí milí, že ma hodili ešte aj domov aj napriek tomu, že som ich asi dve hodiny zdržala. Keď som otvorila dvere od bytu, celým bytom sa niesla veľmi známa vôňa - pizza! Ak pizzu robí Jane, tak myslím, že priberiem minimálne 5 kg. Ona robí tú najlepšiu pizzu, akú som kedy jedla. Vyzula som sa na chodbe a išla sa pozrieť do kuchyne. Pozdravila som rodinu a povedala, že hneď sa prídem najesť. V izbe som sa prezliekla do pyžamových nohavíc a bieleho trička a v papučiach sa vrátila k nim.
"Máš nejakú dobrú náladu. To ma teší,"usmiala sa Jane.
"Len trošku. Na byte, s tými robotníkmi je vážne sranda,"pousmiala som sa.
"Takže si sa konečne trošku zabavila?"
"Vieš čo, ani nie. Len som počúvala ich rozhovory, a občas boli dosť vtipné,"mykla som pleciami.

"Čo máš zajtra na pláne?"
"Vystupujem, oci."
"Už od rána?"
"No, o jedenástej mám jedno vystúpenie a večer idem na nejaký večierok, kde tiež vystúpim."
"Takže niekoho pošleme do bytu?"
"Mohli by ste. Len kým sa dorobí podlaha, nábytok a podobne už budem riadiť ja." Prikývol a ďalej venoval svoju pozornosť futbalu na televízori. Ja som zjedla ešte niekoľko kúskov pizze a pobrala som sa do izby. Išla som rovno spať, lebo ráno som bola hore už o siedmej. Dala si si rýchlu sprchu, umyla si a vyfénovala vlasy, vyžehlila si ich. Nalíčila som sa a obliekla sa tak typicky, ako som sa vždy obliekala na tour - čiže tak dievčensky elegantne. Musela som si ešte v izbe odspievať nejaké pesničky, lebo som aj pozabudla text a tiež som vyšla z "cviku". Môj hlas sa mi zdal iný - taký utiahnutejší a menej energický, aký som mávala. Ale verím, že to len preto, lebo som dlho nespievala. Nechcem prísť o svoj party hlas. Celá moja kariéra je založená na hlase, ktorý je iný než hlasy speváčok v mojom veku.

pondelok 2. decembra 2013

#40 Everything has changed

minulá časť lámala rekordy, hrozne ma to potešilo! :3 vidím, že vy ste skôr na také drámy než na romantiku, takže budúce časti sa vám určite páčiť budú:D okej, nič neprezrádzam :3 nezabudnite okomentovať, keď tak ohodnotiť a čím skôr dáte veľa komentárov, tým skôr bude časť :) a mohli by ste sa vyjadriť aj k deju, to mám rada, keď napíšete komentáre k dejuu, čo sa vám páči, a nepáči a tak a viete :DD
enjoyy ☺

Jasmine
Buchla som dverami od Harryho bytu a zišla som o jedno poschodie nižšie. Ďalej som už nemala silu. Sadla som si na schody a z očí sa mi spustili slzy. Potichu som plakala do rukávov mikiny. V ušiach mi zneli tie slová, čo mi spieval včera v noci. 
"You and I, we don't wanna be like them, we can make it till the end." Včera to ešte bola pravda. Boli sme šťastní a nič nás netrápilo. Jeho dokonca netrápilo ani svedomie. Vôbec ho netrápilo, že ma klame a podvádza. Žil s tým, až kým sa pravda neprevalila. A pravda bolela. Mňa veľmi. Keď som si uvedomila, že tie ruky čo držali mňa, držali aj ju. Tie pery, čo bozkávali mňa, bozkávali pravdepodobne aj ju. Tie bozky, dotyky, objatia mali byť moje. Harry mal byť len môj. Ale teraz? Teraz už nieje môj. Mohla som si myslieť, že s chlapcom ako on mi to dlho nevydrží. Ja som na dlhé vzťahy a on je presný opak mňa - krátke úlety. A to sa mi zdal taký dokonalý, ako stvorený premňa. 
Začula som, ako niekto otvoril dvere na poschodí vyššie, čiže tam kde býva Harry. Vôbec som nemala náladu ho vidieť.. Postavila som sa, zobrala som tašku a rýchlo som zbehla dole. Vybehla som z vchodu a rýchlo si na oči nasadila slnečné okuliare. Vonku síce mrzlo, ale nebudem chodiť rozmazaná ako panda. Peši som sa prešla až do mesta, kde som metrom zviezla domov - ale nie domov k otcovi, ale domov do môjho rozrobeného bytíku. Dnes mali o dvanástej prísť znovu robotníci. Odvolala som ich na dnes, dala som im platené voľno. Zobrali to dobre. Ja som potrebovala byť sama. Úplne sama. Musela som si potriediť myšlienky, trochu sa z toho spamätať.. Pretože už zajtra začínam znovu makať, začnú mi vystúpenia, koncerty, musím nahrať pár coverov a bolo by fajn ak by som napísala pesničku. Lenže keby sa teraz pustím do pesničky, bola by o tom, akí sú chlapi idioti, hajzli, hovadá, ako ich neznášam a aké mám zlomené srdce. Nie, ja sa musím vzchopiť. Ale ako? Odkedy som prišla do bytu, sadla som si na studenú podlahu a s plačom si prezerala naše fotografie a videá. Robilo mi to zle, priam som sa tým úplne týrala. No nič iné som robiť nemohla. 

Harry
Tri hodiny. Tri hodiny som sedel nečinne na zemi a nevedel sa spamätať z toho, čo sa tu odohralo. To som neskutočne posral. Niekoľkokrát som jej volal, no buď ma zrušila, alebo proste nedvihla. Bolelo ma to aj za ňu.. Chcel som ísť za ňou, no vôbec som nevedel kde je. A asi by som ani nemal silu a odvahu sa jej pozrieť do očí. Moje myšlienky prerušil zvuk mobilu. Zľakol som sa, no hneď som začal dúfať, že mi volá Jasmine. Dal by som zato čokoľvek. No bol to Louis. Už mi raz volal. A okrem neho aj Zayn a Liam. Striedajú sa a myslia si že si to nevšimnem a jednému z nich dvihnem. Už ma to ale otravovalo, tak som zdvihol.
"Ježiši Kriste, konečne si dvihol. Harry, bro, bojíme sa o teba. Je všetko okej?"
"Nič nieje okej, Louis. Všetko je v riti,"hlesol som a z očí mi vyšli slzy. Zase.
"Počkať. Ono to je pravda?"
"Nie úplná. Ale ona si to nenechala vysvetliť, a jednoducho sa somnou.."nedokočil som vetu a odtiahol si mobil od seba. Znovu som kvôli nej plakal. Prvá žena, ktorá ma rozplakala. Teda, rodina sa neráta. Jasmine, prečo mi toto robíš. Kiežby si to nechala vysvetliť. Nie, kiežby som ja nebol idiot a nešiel vtedy s Lauren. Vtedy sa to všetko pokazilo, keď mi začala volať a písať. Keby niesom taký gentleman, tak idem za ňou a minimálne ju prefackám. Veď to ani nieje žena. To je monštrum, netvor. Ľutujem to dieťa, čo čaká a zároveň dúfam, že to nebude taký netvor ako je ona.
"Harry, haló! Si tam?"počul som Louisa a občas aj Zayna, ako kričia do telefónu.
"Chalani, prosím, dajte mi pokoj,"povedal som.
"No to určite. Ideme za tebou."
"Louis, prestaň. Nechápeš, že chcem byť sám?" Hneď ako som to dopovedal, ma zrušil. Postavil som sa zo zeme a prešiel som do spálne. Na zemi sa stále válali noviny, posteľ bola rozhádzaná. Na okne mala položených pár náramkov a pri zrkadle sa váľali nejaké líčidlá. V skrini mala stále nejaké oblečenie. Proste som nedokázal udržať svoje emócie na uzde - ľahol som si do postele a vyplakal sa. Som totálny slaboch. 

Až do večera som bol zatvorený v spálni. Celú dobu som naňu myslel. Všetko mi ju pripomínalo, či už jej veci, ktoré mala hádam všade alebo jej vôňa. Vždy, keď bola somnou cez všedný deň, mala jeden a ten istý parfém, ktorý som úplne miloval. Prvýkrát si ho kúpila, keď sme boli v Miami. Pomáhali sme jej ho vyberať. A odvtedy si ho kupovala, či objednávala stále. Bola to proste jej typická vôňa. A tá sa rozliehala po celej spálni. Už len kvôli tomu som Jasmine nedostal z hlavy ani na chvíľku.
"Tu ho máme,"ozvalo sa mi zrazu za chrbtom.
"Preboha čo tu robíte?"otočil som sa a uvidel som chalanov, ako smutne stoja vo dverách.
"Mysleli sme, že už si trochu vychladol. A prišli sme ťa rozveseliť."
"Zbytočne,"mykol som pleciami.
"Harry, no tak. Skúšal si jej volať?"
"Asi 15x, Niall." Všetci štyria sklopili pohľad. "Chalani, teraz mi prosím úprimne odpovedzte. Som arogantné hovado, ktoré nevie ľúbiť a nedokáže sa udržať na uzde?" Boli ticho. "Samozrejme. Myslel som si." Zložil som si tvár do dlaní. Keď si toto o mne myslia aj moji 'bratia', tak to je somnou vážne zlé.
"Nie, Harry. My si to nemyslíme,"povedal Louis.
"Len proste.. Je to zložité. Čo máš s tou babou?"spýtal sa Liam.
"Nič. Vôbec nič. Nenávidím tú ženskú od prvého pohľadu."
"A preto si sa s ňou stretával?"
"Dvakrát, Niall. Dvakrát. A o nič nešlo."

"Nechcem byť vážne zlý, ale čo potom tá fotka v novinách."
"Vytrhnuté z kontextu. Proste sa mi vyhrážala, a musel som to urobiť." Chalani sa na mňa pozreli dosť prekvapene. Tak som im tú situáciu vysvetlil. Všetko, čo mi písala a povedala Lauren, som im povedal. Boli dosť prekvapení a konečne pochopili, prečo som ju opisoval ako diabla.
"Ale mal si to hneď povedať Jasmine. Ja by som to Eleanor povedal."
"Ale Jasmine nieje Eleanor. Keby jej poviem, tak si to hneď zoberie tak, že to dieťa je naozaj moje.."
"A nemyslí si to už?"
"No teraz áno. Neviem ako na to prišla, ale vykričala mi to do ksichtu. Celý deň som kvôli nej preplakal,"sklopil som pohľad.

"Je mi to hrozne ľúto, Harry,"povedal Niall a objal ma. Vyobjímali ma aj ostatní chalani. V týchto chvíľach som rád, že ich mám. Aj keď pred pár minútami som ich vôbec vidieť nechcel, som rád že prišli. "Zajtra ideme do Austrálie. Zvládneš to?"
"Budem musieť." Nahodím svoj falošný úsmev a všetci budú spokojní. Všetci až na mňa. "Ani sa nerozlúčila.."povedal som potichu a oprel sa o stenu.
"Harry, máme odísť, alebo chceš aby sme zostali?"
"Radšej choďte. Somnou sranda nebude."
"Ako myslíš. Ale ak by si nás potreboval, tak hneď volaj. Pred obedom po teba prídeme, skočíme sa najesť a pôjdeme na letisko. Nezabudni sa zbaliť,"povedal Liam. Smutne som sa usmial a prikývol som. Keď chalani odišli z bytu, znovu som sa ponoril do svojich myšlienok. Zobral som do ruky mobil. Na tapete som mal stále ju. Ako sa usmieva, fotka ešte z Los Angeles na pláži. Je nádherná. Tú tapetu si nehodlám zmeniť, určite nie v najbližšej dobe. Prihlásil som sa na twitter. Moje upozornenia bzučali ako šialené. Mal som snáď milión tweetov len o tom, či je pravda to a tamto. Nebudem sa k tomu vyjadrovať. Nevyjadrím sa ani k tomu, či sme sa s Jasmine rozišli alebo nie. Ešte stále som to neprijal ja sám..

Ráno som si privstal. Najskôr som si dal horúcu sprchu, ktorá ma ale zdeprimovala ešte viacej. Urobil som si čaj a pustil som sa do balenia vecí. Zbalil som prevažne kratšie veci, niečo športové, plavky, košele - proste dosť vecí. Veď ideme na mesiac.. Dúfam, že za ten mesiac, keď sa sem do Londýna vrátim, nebudem už na Jasmine tak intenzívne myslieť. Aj keď o tom pochybujem, pretože ona je niečo iné, než baby s ktorými som chodil doteraz. A keď si spomeniem, ako sme sa tešili na prvé spoločné Vianoce...Párkrát som zažmurkal, aby som sa znovu nerozplakal ako decko a zazipsoval som posledný kufor. Zbalené mám. Zostávali ešte skoro dve hodiny, kým mali prísť chalani. Trochu som poupratoval, hlavne dole a potom svoju spálňu. Jej vecí som sa ani nedotkol. Náramky, kozmetika, všetko zostalo na svojom mieste.. Posadil som sa na kreslo pri okne a odblokoval mobil. Znovu som vytočil jej číslo a dúfal, že mi zdvihne... No hneď po prvom zazvonení ma zrušila. Tak ma napadlo, že jej radšej napíšem smsku. 
-jas, prepáč mi. prosím prepáč mi to, som idiot a bol som idiot, keď som to urobil. chcem ti to vysvetliť, tak mi buď zdvihni mobil alebo príď dnes na letisko o 13.30. chcem byť s tebou ..a stále ťa ľúbim..
Klikol som na odoslať a položil mobil na parapetu. Teraz už len čakať, či sa ozve, alebo príde..

Sedel som s chalanmi v McDonalde a prežúval hranolky.
"Harry, aspoň trochu sa usmej."
"Louis má pravdu pravdu. Si ako kôpka nešťastia,"súhlasil Zayn.

"Myslíte že mám chuť sa smiať?"
"Nemusíš sa válať na zemi od smiechu. Aspoň trošičku sa usmej. Ešte si jej volal?"
"Aj písal."
"Čo si jej napísal?"prekvapene sa opýtal Zayn. Ukázal som im smsku. "Nemyslím, že to bol dobrý nápad, Harry. Ak nepríde, čo je dosť pravdepodobné, zničí ťa to ešte viac."

"Prečo by neprišla?"vybehol som na neho. Ďalej už bol ticho. Aj on aj ostatní. Pokrútil som hlavou a odišiel som do auta. Nemal som silu ich počúvať, a ešte viac mi liezli na nervy tie otravné pohĺady ľudí čo boli v McDonalde a nenápadne si nás fotili. Chalani prišli do auta do piatich minút. Šli sme rovno na letisko. Celú cestu sme boli ticho, ani jeden z nás sa neodvážil niečo povedať. Na letisko sme prišli pár minút po pol druhej. Sadol som si na lavičku v hale a čakal.
"Harry, chceš tu na ňu počkať?"spýtal sa ma Louis. Prikývol som. "Chalani, čakajte. Počkáme tu s Harrym,"usmial sa na mňa. Venoval som mu slabý úsmev a pohľad som upriamil na vstupné dvere na letisko. Vždy, keď som tadiaľ uvidel prechádzať nejakú ženu s podobnou postavou ako má Jasmine, spozornel som. No ona tam nebola. Neobjavovala sa ani po druhej. To už sme dávno mali byť v lietadle. "Harry musíme ísť. Ona už asi nepríde.."chytil ma za rameno Louis.
"Ešte chvíľku, prosím. Ona ma ľúbi, ona príde.."
"Hazz, je neskoro.." Ešte raz som sa pozrel na vstupné dvere a potom sa postavil. Je toto definitívny koniec? Veril som, že sa v nej ešte niečo zlomí, že si niečo uvedomí a príde sa somnou rozlúčiť.. Že všetko bude v poriadku a vysvetlíme si to.. Že ju ešte budem môcť pobozkať, objať.. Na náš prvý a aj posledný bozk spomínam s úsmevom a zároveň so slzami v očiach. Náš prvý bol vtedy na hotelovej izbe. A posledný v mojej spálni, keď sa ku mne otočila a s úsmevom mi dala bozk na dobrú noc. Čo by som za takú letmú pusu od nej teraz dal ... 

Jasmine
Dve hodiny poobede sú preč. Sedela som na posteli, v jednej ruke držala mobil a v druhej niekoľko našich fotiek. Premýšlala som veľa. Zavolať mu, či nie? Aj tak je už na to neskoro. Je neskoro na všetko. Dostala som od neho správu, že ma stále lúbi a že ma mám prísť rozlúčiť. Nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať. Takže on po tom, čo mi urobil čakal, že sa po jednom dni z toho dostanem a pôjdem sa s ním rozlúčiť? Akoby sa nič nestalo? A čo mi chcel vysvetliť? Aký mal dôvod na to čo urobil? Na neveru nieje nikdy dôvod. Možno ho raz vypočujem. No teraz sa žiadnym Harrym zaoberať nechcem. Aj keď jeho meno, jeho tvár a jeho hlas budem počuť a vidieť všade, už ho do svojho života zasiahnuť nenechám. Aspoň nie na teraz.. 


piatok 29. novembra 2013

#39 Everything has changed

som sklamanááá :(komentáre k minulej časti išli veľmi ťažko:( 6 komentárov, to bola až taká nudná?!:D no nemohla som sa dočkať, kým vám pridám túto časť, tak po dlhej dobe je tu časť tak skoro, už po troch dňoch! :D som zvedavá na vaše reakcie- nezabudnite zanechať názor dole v komentároch, beriem aj kritiku, len proste niečo napíšte :( :D dúfam že sa vám táto časť bude páčiť, možno vás to trochu zaskočí, no v živote sa veci vedia poriadne zvrtnúť... a tu to bude skvelý príklad, ako niečo dokáže tak rýchlo zničiť. ďalej nič nehovorím ;)

Ležala som na posteli a hladkala Harryho po chrbáte. Ten spokojne spal vedľa mňa a ruky mal obmotané okolo mojich bokov. Bolo len deväť hodín večer.. Už som bola v polospánku, keď zrazu začal Harrymu vyzváňať mobil. No ním to ani nepohlo, spal ďalej. Načiahla som sa poň a zodvihla.
"Harry?"ozval sa známy hlas z telefónu. Nialler.
"Niall?"
"Ty niesi Harry."
"Ja som Jasmine,"potichu som sa zasmiala.
"Jééj ahoj Jas. Si s Harrym?"
"Áno. Je hneď tu pri mne."
"A čo robí, keď nemohol zdvihnúť? Hádam som vás pri niečom nevyrušil."
"Preboha nie,"zasmiala som sa. "Spí."
"To som rád. No, mal som dnes prísť aj s Louisom, neviem či na to zabudol. Tak mu povedz.."
"Nie, kľudne prídite! Ja sa s vami rada zabavím, tento by len stále spal,"pozrela som sa na Harryho a pokrútila hlavou.
"Tak dobre teda. Chceš aby sme zobrali niečo na jedenie?" Nadiktovala som Niallovi na čo mám chuť a vrátila som mobil späť pri Harryho. Opatrne som "vyšla" z jeho objatia a prikryla ho. Vyšla som z izby a privrela som dvere. V kúpeľni som sa trochu učesala a upravila, veď predsa prídu Loui a Niall, tak nechcem vyzerať akoby som práve vyšla z jaskyne. 
Nestihla som ani upratať ten Harryho bordel čo tam mal a chalani už prišli. Vyzváňali na zvonček až kým som im konečne neotvorila. 
"Viacej zvoniť nešlo?"nadvihla som obočie.
"To Louis, ja som mu hovoril nech prestane,"povedal Niall na svoju obranu. Louis iba prevrátil očami.
"Rada vás vidím chalani,"objala som ich oboch.
"Dlho som ťa nevidel, Jas. Naposledy vtedy v tom klube, ale to asi iba polhodinu,kým.."povedal Louis, no skočila som mu do reči.
"Kým si bol triezvy. Aj ja si ťa iba tak matne pamätám,"zasmiala som sa. Chalani vošli dovnútra a hneď sa usadili na gauč. Ja som išla do kuchyne po poháre a rôzne misky. "Priniesli ste niečo na jedenie, že?"
"Áno, asi tri tašky ak si si nevšimla,"poznamenal Louis. Vrátila som sa do obývačky a sadla si medzi chalanov.
"Harry stále spí?"
"Áno. Ako bábätko. Ani budiť ho nebudem."

"Nenaštve sa, že sme ho nezavolali?"
"Ale Louis, prosím ťa. Nieje dieťa, a na mňa sa neurazí určite,"zasmiala som sa a vyložila si nohy na stôl.

"No veď jasné, keď teba má najradšej,"povedal s úsmevom a otvoril krabicu s pizzou. Zobrali sme si po kúsku a zapla som televízor. Ten sme však celkom ignorovali, skôr sme sa rozprávali a všeličo preberali. Potom som niekde vyhrabala Človeče.. Niall a Louis ho chceli samozrejme hrať, tak mi nezostávalo nič iné len sa prispôsobiť.
Hodiny ukazovali niečo pred jedenástou a Harry si stále v pokoji spal. Aj napriek obrovskému hluku, čo sme tam s chalanmi robili. Buď sme s niečim buchotali, nahlas sa smiali, prekrikovali sa alebo podobne. 
"Louis, zase podvádzaš! Vráť toho panáčika na políčko inak už s vami nikdy nič nehrám,"povedala som mierne naštvane. 
"Hej, ja nerobím nič zlé."
"Nie, Niall? A kto si posunul dvoch panáčikov do domčeka pred pár minútami, keď som bola zohriať pizzu?"nadvihla som obočie.
"Dobre, táto hra pre nás neni vhodná. Nemáš tu nejaký film?"
"Pýtaš sa, akoby sme boli v mojom byte. Vy sa tu vyznáte viac, nájdite dačo.." Louis sa postavil a začal sa hrabať v Harryho šuflíkoch. Bože, ten keby to videl.. asi by nás zabil.
"Myslím, že som niečo našiel. Máte chuť na.. The Hunger Games alebo Harry Potter alebo nejaké komédie?"
"Hunger Games,"povedal Niall.
"Komédie,"povedala som zase ja.
"Prepáč Niall, ale tiež by som si radšej pozrel komédie,"mykol pleciami Louis. Vybral nejaké dvd a podišiel k prehrávaču dvdčiek. No potom sme zase nevedeli, ako sa to zapína, ako to zapojiť do televízora. Harry to tu má až moc moderné, vôbec sme sa v tom nevedeli vyznať.
"Hej.. Čo sa tu deje? Niall čo tu robíš? Louis? Jasmine, vysvetlíš mi to?"ozval sa na schodoch rozospatý Harry. Otočila som sa k nemu a usmiala sa. Stál na tých schodoch ako také malé dieťa, keď sa zobudí z nočnej mory a ide za rodičmi. Vlasy mal strapaté na všetky strany, oči ešte prižmúrené a cez seba mal prehodenú deku. 
"Dobré ráno, zlato. Pospal si si, a tak som si zavolala tu chlapcov,"usmiala som sa.
"A to načo akože?"znel mierne podráždene. Samozrejme, že som ho len provokovala. 
"Aby som ťa nemusela budiť."
"Mohla si ma kľudne zobudiť,"zišiel dole po schodoch. Postavila som sa k nemu a zasmiala sa.
"Ale nie, veď si bol s nimi dohodnutý. A zabudol si nato, tak som im nechcela zrušiť plány. Nič zlé sme nerobili, neboj sa,"chytila som ho za ruku.
"Bože ty si strašná,"dal mi pusu.
"Čo si si myslel, že si nás zavolala do trojky?"uškrnul sa Louis.
"Sklapni Tomlinson. Dúfam, že ste mojej drahej nič zlé nerobili."
"Nie, ale ona nám hej,"zakričal Niall z gauča. Hodila som po ňom vankúš a išla k telke. "Inak Harry, mohol by si niečo urobiť s tým dvd. Nejde to."
"Ja viem. Je pokazené."
"A čo budeme akože celý večer robiť?!"rozhodil rukami Louis.
"Mám konzolu."
"Mám ťa najradšej na svete, Harry. Kde ju máš?"zaškeril sa Louis.
"Tu, našiel som ju!"zakričal Niall zhora. Kedy sa tam dostal? O pár sekúnd bol už dole a zapájal konzolu do televízora. S Louisom chmatli po ovládačoch a zapli si futbal. "Budeme sa striedať,"rozhodol Niall. S Harrym sme si sadli medzi nich a sledovali ich hru. Teda iba Harry. Mňa to vôbec nebavilo. Normálny, živý futbal ma veľmi baví, ale keď to hrajú dvaja blázni na hernej konzole, je to nuda. Vyložila som si nohy na Harryho a oprela sa o neho.
"Ooo, našu Jasmine to nebaví?"spýtal sa Louis, no od obrazovky neodtrháva oči.
"Nie. Hráte ako mantaví,"pokrútila som hlavou.
"Tak si to skús sama, keď si múdra!"podával mi Louis ovládač.
"Bro,nechcem byť zlý, ale ukludni sa,"povedal Harry. Louis na mňa hodil vražedný pohľad a vrátil sa k hre. Otočila som hlavu k Harrymu a na pery mu vlepila bozk. 

Prisahám, že ak u nás chalani neboli minimálne do jednej, tak u nás neboli vôbec. Ja som si už išla o polnoci lahnúť, lebo som bola hrozne unavená. No Harry s nimi zostal dole a hrali sa na konzole. Hulákali, kričali po sebe, kričali od šťastia či všeliaké povzbudzujúce výkriky a ja som nemohla spať. Podarilo sa mi zaspať len nachvíľu. Keď sa Harry vrátil späť do spálne, zhodil lampu a celá sa rozbila.. To ma zobudilo a skoro som dostala infarkt.
"Prepáč, zlato. Nechcel som ťa zobudiť,"sadol si ku mne a dal mi pusu na čelo.
"Aj tak som moc nespala.."
"Boli sme moc hluční?"
"Viac ako dosť. Už odišli Louis s Niallom?"
"Áno, teraz."
"Koľko je hodín."
"Skoro dve."
"A ideš spať už?"
"Hej, len sa prezlečiem." Otočila som hlavu na druhú stranu a zatvorila oči. O niekoľko minút som zacítila tlak na posteli, ako si niekto sadá a o chvíľu som už cítila Harryho ruky na mojich bokoch. 
"Dobrú noc,"pošepkala som.
"Dobrú, Jas." Otočila som sa ešte, aby som mu dala pusu a potom som sa už ponorila do ríše snov..

Keď som sa zobudila, ležala som na veľkej posteli sama. Pootvorila som oči a obzrela sa po izbe. Harryho nohavice aj tričko tam neboli. Pravdepodobne odišiel do obchodu, alebo si niekam musel odskočiť. Zobrala som do ruky mobil a odblokovala som ho. Desať hodín aj niekoľko minút ráno. Na ploche mi blikala poznámka: Musel som ísť do mesta a do obchodu, dole ťa čakajú raňajky. ľúbim ťa, Harry x. Takže som mala pravdu. Usmiala som sa na mobil a odložila ho na nočný stolík. Postavila som sa z postele a podišla k oknu. Odostrela som žalúzie a chvíľu hladela z okna. Kvapky daždu stekali po okne a búchali na parapetu. Ľudia chodili z jednej strany na druhú s prevažne čiernymi dáždnikmi. Čierne dáždniky sú premňa hrozne deprimujúce. Vždy, keď vidím človeka s čiernym dáždnikom, pomyslím si, že ho niečo trápi. Preto mám farebný dáždnik. Nič ma netrápi. Som šťastná, a ukazujem to tam, kde sa dá. Dokonca aj cez farbu dáždniku.
Moje premýšlanie prerušil môj hladný žalúdok. Zatiahla som žalúzie späť a zišla dole do kuchyne. Na kuchynskej linke ma čakala miska s ovocím a ovsenými vločkami. Milé. Zjedla som to za stolom a pri tom som zašla na twitter. No nedalo sa mi tam moc byť. Moje upozornenia boli ako zblázené. Stále mi niečo blikalo, pípalo a sekal mi z toho celý mobil. Čo sa stalo, keď mi zrazu tak veľa ľudí píše? Vsadím sa, že ma niekto spomenul v tweete. Najbližšie asi Niall. Mobil som radšej odložila a dojedla raňajky. Potom som po sebe spratala veci , čo znamená že som všetko nahádzala do umývačky. Počas toho som začula, ako niekto klope na dvere.
"Harry ak si to ty a zabudol si si kľúče, tak si ma neželaj!"zakričala som a vložila posledné taniere do umývačky. Zapla som ju a podišla ku dverám. Otvorila som, no nikto tam nestál. Bože, niekto si chce pripadať asi vtipný. No zbadala som zrolované noviny na rohožke. Tak možno to bola poštárka. Nevedela som, že si Harry objednáva noviny. Zobrala som ich a zatvorila za sebou dvere. 
"Toto nie. Nie,"spanikárila som, keď som uvidela hlavný titulok na prednej strane. Otvorila som noviny a do očí sa mi natiskli slzy. "To nieje pravda,"pošepkala som so stiahnutým hrdlom a s plačom som sa zrútila na zem.


Uplakaná som sa pozerala na fotku na hlavnej strane novín. Moje slzy ešte dopadali na noviny a rozmáčali malé písmenká, ktoré som ešte ani nestihla prečítať. Utrela som si slzy a čítala som:
Niesú to ešte ani tri mesiace, čo Harry Styles (19) začal randiť s mladou speváčkou Jasmine Cooper (18), a už si stihol nájsť novú "slečnu na zábavu". Stylesa viacerý novinári pristihli pri stretnutí s neznámou blondínkou v Londýne. Nič by na tom nebolo zvláštne, keby sa zadaný Styles s blondínkou celú dobu romanticky neobjíma a nedarúva jej letmé bozky do vlasov. Neznáme zdroje hovoria, že toto nieje prvýkrát, čo sa títo dvaja stretli. Pred dvoma dňami boli spolu videní v kaviarni v Londýne. Dokonca sa nám podarilo zistiť, že neznáma blondínka nieje až taká neznáma - ešte keď Cooperová nebola 'hviezda', s touto slečnou boli najlepšie kamarátky. Odkedy však začala randiť s mladým spevákom, viac sa nestretávali. A vie o jeho romániku jeho priateľka Jasmine? To, že sú stále spolu potvrdzujú fotky z instagramu Cooperovej a Stylesa a tiež správy na ich osobných Twitteroch. Kto vie, čo mu na toto povie Jasmine? Bude znášať to, že sa za jej chrbtom stretáva s jej najlepšou kamarátkou?

Harry
Musel som vstať už o ôsmej, aby som stihol kúpiť pár vecí na zajtra, kedže odlietame na tour. A nemal som plavky a potreboval som tiež nejaké košele a iné veci. Všetko som stihol kúpiť do dvoch hodín. O pol jedenástej som už bol doma. S plnými rukami som otvoril dvere. Tašky som zložil na zem. Bolo nejaké podozrivé ticho. Myslel som si, že Jasmine ešte spí. No potom som začul hluk zhora. Vyzul som sa a bundu som si zavesil na vešiak a vyšiel som hore. Už na schodoch som počul vzlykanie.. a plač.. Jasmine plakala. Vybehol som po schodoch do spálne.. a Jasmine sa balila.
"Zlato, čo robíš?"opýtal som sa opatrne. Pozrela na mňa uslzenými očami.
"Pýtaš sa čo robím? Ty sa pýtaš čo robím?"vykríkla a hodila po mne nejaké noviny. Otvoril som a na hlavnej stránke som uvidel vec, čo som vidieť nikdy nechcel. Svoju fotku s Lauren, ako sa objímame na tom úrade. Nie, to nie. To sa nemohlo stať. Nikto nás nevidel.
"Ja ti to vysvetlím. Prosím nechaj ma to vysvetliť."
"Vypadni! Alebo vieš čo? Vypadnem ja! Urobím ti to ľahšie, a môžeš si sem nasťahovať Lauren. Môže sa sem nasťahovať aj s tým deckom, ktoré je tvoje, že?" Stále hrozne plakala.

"Jasmine čo to rozprávaš? Nikam nechoď, ja ťa nepustím. To dieťa neni moje, ani s Lauren nič nemám. Prosím, môžem to vysvetliť?"
"Nič mi nevysvetľuj. Nechcem od teba už nič počuť." Zatvoril som dvere a postavil sa pred ne. Nikam ju nepustím, kým jej to nevysvetlím. Nemôže sa to skončiť jedným klamstvom. Nie, ja Jasmine nenechám ísť. "Vypadni od tých dverí!"skríkla.
"Ukľudni sa, drahá, ja.."
"Drahá volaj Lauren alebo nejakú s ktorou si ma ešte podviedol, ale nie mňa. Nechápem, čo to domňa vtedy vošlo. Vraj som ťa spoznala? Spoznala som len falošnú časť z teba. No stále v tebe je ten Styles, ktorého som spoznala na začiatku tour. Ten, ktorý klame, podvádza a je arogantný. Nezmenil si sa, ale ja naivná krava som verila že áno,"pokrútila hlavou a utrela si slzy.
"To nieje pravda. Vôbec nevieš, o čo ide. Zobrala si si to po svojom, ale nevieš ani kúsok z pravdy. Nechaj ma to vysvetliť a uvidíš, bude dobre."
"Nebude dobre. Už nikdy, Harry. Uhni z tých dverí, prosím. Lebo ti budem musieť ublížiť."
"Ubližuješ mi už tým, že mi neveríš."
"Ako ti mám veriť po tomto? Klamal si mi, klamal si mi že ideš za Zaynom, potom do štúdia. Aj teraz si bol za ňou?" Nenechala ma odpovedať, ďalej pokračovala. "A vieš čo? Teraz budem považovaná za úbohú kravu, ktorú budú všetci ľutovať ako malé decko, lebo jej EXpriateľ je neverné hovado, ktoré sa nedokáže udržať na uzde."
"Ty sa somnou rozchádzaš?" Sklopila pohľad a podišla ku dverám. Chcela cezomňa výjsť von, no chytil som ju za zápästia, ale asi príliš silno..

"Pusti ma, to bolí!"povedala s plačom a podlomili sa jej kolená. Vyplašene som ju pustil a ona rýchlym krokom ušla dolu.
"Jasmine, počkaj, prosím, vypočuj ma,"pár sĺz si našlo cestu von..
"Zbohom, Harry. Ži si svoj život, nevolaj mi a ani ma nijak nekontaktuj,"povedala a buchnutím dverí opustila môj byt. Zosypal som sa na zem s plačom. Stratil som ju? Je koniec?

utorok 26. novembra 2013

#38 Everything has changed

ahoojte :) časť som chcela dať už pôvodne včera, lebo už pravidelne čítate a komentujete :3 ale nemala som kedy, bola som v kinee (Catching Fire najlepší film aký som kedy videla všetcinatopovinnemusíteísťzážitoknacelýživot:3) a potom sa mi nechcelo dávať časť o deviatej-desiatej. tak ju tu máte dnes :3 taká kratšia a oddychová, no tešte sa na ďalšie časti! ja sa teším <3 
nezabudnite ohodnotiť, komentovať - nová časť bude čo najskôr:)

Jasmine
Celý deň som sa snažila dovolať Harrymu. Neúspešne. Volala som mu snád 10x, a 10x ma aj zložil. Veľmi ma zaujma, čo mal také na práci, že mi nemohol zodvihnúť. Znovu mu už volať nebudem.. Odpila som si z kávy a oprela sa o stenu.
"Páni, dokončite ešte tú spálňu a môžte odísť. Na dnes to stačí,"povedala som robotníkom, ktorí už od rána dreli na byte. Dnes stihli vymaľovať dve steny v kuchyni, podlahu v spálni a tiež dve steny. A k tomu ešte museli vypratať celú pôvodnú kuchyňu. 
Bolo pol piatej, keď už bola spálňa takmer hotová. Za celú dobu sa mi Harry neozval späť, až keď som vychádzala z paneláku. Bez slova som zdvihla.
"Zlato moje, kde si?"spýtal sa Harry.
"Pred panelákom. Akurát sme skončili."
"Mám prísť pre teba?"
"Uhm, môžeš."
"Už som na ceste." Zložila som a skryla mobil späť do kabelky. Nečakala som na neho viac ako desať minút. Sadla som rýchlo do auta a zapásala sa.
"Pusu nedostanem?"
"Nie,"povedala som a preložila si nohy.
"Okej, čo som zase spravil?"
"Pozri si zmeškané hovory, idiot.."pokrútila som hlavou. Prstom otočil moju hlavu k tej jeho a chytil ma za ruku.
"Pozri, nemohol som. Boli sme s Paulom v štúdiu a niečo sme riešili."
"Nehovoril si že budeš so Zaynom?"
"No, bol som. A potom sme išli do štúdia." Povzdychla som si.
"Harry, za dva či tri dni ideš na mesiac preč.."
"Ja viem. Tak sa snáď nechceš pohádať. Kvôli pár zmeškaným hovorom."
"Bolo ich desať, nie pár,"potichu sa zasmiala.
"Si sa zasmiala, takže si namňa neni nahnevaná,"slabo som do nej šťuchol.
"Ešte si to rozmyslím,"kývla som hlavou. 
"Môžeš rozmýšlať cestou niekam do reštaurácie. Kde by si chcela ísť?"
"Niekde, kde je francúzske jedlo."
"Na bagetu?"zasmial sa.
"Práve to som nemyslela."
"Veď ja viem,"pozrel sa na mňa a pohladkal ma po stehne. Spokojne som sa usmiala a pozrela z okna. Ani som si nevšimla, kedy začalo tak šialene liať. A to nemám ani dáždnik a na nohách mám balerínky. Vyzerá to tak že pekne zmoknem. Vystúpili sme z auta a hrozne rýchlo prebehli ku vchodu.
"To bolo tesné. Ale asi sa mi premočili topánky,"povedala som a prevrátila som očami. Harry sa potichu zasmial. "Tak tu jesť nebudem,"povedala som.
"Prečo nie? Vyzerá to na fajn podnik."
"Fajn podnik? Harry, nejak divne to tu páchne. A navyše niesú ani stoly voľné. Bol si tu už niekedy?"
"Nie, našiel som to na GPS." Zasmiala som sa a pokrútila som hlavou.
"Romantika nadovšetko. Poďme radšej na bagetu, drahý,"potiahla som ho za ruku.

Nakoniec sme si kúpili bagety v supermarkete. Keď sme prišli k Harrymu aj s bagetami, nemohla som sa prestať smiať. Z romantickej večere vo francúzskom podniku sme skončili s bagetami zo supermarketu u Harryho doma. Ten nadomnou len krútil hlavou. Ležala som na gauči a už som bola celkom ukľudnená.

"Už si sa dosmiala?"naklonil sa nadomnou Harry.
"Dá sa povedať,"zaškerila som sa. Harry ma začal bozkávať. Ruky som mu položila na chrbát a pomaly ho tlačila bližšie k sebe. 
"Veď ťa prilahnem, Jas,"odtiahol sa.
"Nevadí. Len poď pri mňa,"smutne som sa usmiala. 
"Počkáš chvíľu? Urobím nám čaj, prinesiem deky a môžme sa maznať koľko len chceš."
"Dobre, ale radšej na posteľ. Sem sa nezmestíme." Prikývol a pobral sa do kuchyne. "A Harry? Mám tu ešte nejaké veci?"zakričala som mu.
"Asi celý kufor,"odvetil pokojne. Vyšla som teda hore do Harryho izby a pozrela sa do skrine. Fakt tu mám ešte dosť vecí. Zaberám Harrymu asi štvrťku skrine... Vybrala som si volnejšiu mikinu, legíny som si nechala na seba a prezliekla sa. Bola mi hrozná zima, tak som sa hneď skryla pod perinu do postele. O pár minút sa už ku mne vrátil Harry aj s čajom. Ten padol vhod. Zobrala som si šálku s čajom a trochu si z nej odpila. 
"Čierny čaj, dosť ocukrený. Presne ako ho máš rada,"sadol si ku mne a usmial sa.
"A ty máš, typujem, bez cukru však?"
"Presne tak."
"Úžasné, ako sa poznáme a vieme čo máme radi,"usmiala som sa a oprela si hlavu o operadlo.
"Ja viem o tebe všetko, čo máš rada,"uistil ma.
"Kedy si to stihol zistiť?"
"Postupom času."

"To je celkom pravda. Sme spolu takmer dennodenne,"zasmiala som sa. Oprela som sa o Harryho a šálku s čajom si priložila k perám. Snažila som svoje myšlienky navnadiť na čokoľvek iné než na to, že vážne Harry za dva dni odchádza na mesiac aj niečo. No stále keď som sa na neho pozrela, sa mi to len pripomenulo. Sľúbili sme si, že si budeme každý deň volať, skypovať, písať. Aj keby mám prevolať niekoľko tisíciek. Najskôr som chcela ísť s nimi do Austrálie na pár dní alebo nejaký ten týždeň, ale mám pracovné povinnosti. Konečne začnem znovu vystupovať, po tom čo bolo Undercover #1, mi prišlo veľa pozvánok na vystupovanie. Dokonca som pozvaná aj do nejakej talkshow. 
"Nad čím tak veľmi rozmýšlaš?"spýtal sa Harry a pobozkal ma na odhalené rameno.
"To je jedno. Inak ako bolo v štúdiu?"
"Čo?"zarazene sa opýtal. "Aha, v štúdiu. Ťažko, ako vždy." Prikývla som a položila som šálku na nočný stolík. Svoje ruky som obmotala okolo Harryho tela a venovala mu jeden letmý bozk. 
"Kedy vám vychádza album?"
"Čo ťa to teraz napadlo?"prekvapene sa na mňa pozrel.
"No keď sa už rozprávame o štúdiu. Tak ma to zaujma."
"Cca o dva týždne. Čo, plánuješ si kúpiť?"
"Jedine, ak ho budem mať podpísané."
"Možno by sa dalo niečo vybaviť,"zasmial sa.
"Nemôžem sa dočkať, keď tie pesničky budem počuť."
"Máš sa na čo tešiť."
"Zaspievaš mi?"
"Čo ti mám zaspievať?"
"Pesničku. Z nového albumu. Akúkoľvek."
"You and I , we don't wanna be like them, we can make it till the end, notching can come between 

You and I, not even the Gods above can seperate the two of us,

no nothing can come between, you and I, ooh you and I.."

"To bolo nádherné, Harry. Milujem tvoj hlas. A ešte viac ho milujem, keď nepočujem nič iné, len teba ako mi spievaš. Najkrajšia vec na svete,"pobozkala som ho. Vážne som mala čo robiť aby som sa nerozplakala od šťastia. Nikdy mi nikto nespieval, a aj keby hej - nikdy sa to nevyrovná Harrymu. Jeho hlas je ten najkrajší zvuk na svete, dokázala by som ho počúvať stále.
"Ľúbim ťa zlato,"privinul si ma k sebe.
"Aká to bola vlastne pesnička?"
"To ti nepoviem. To musíš zistiť sama, keď vyjde album,"záhadne sa usmial. "Musíš si tieto slová, čo som ti teraz zaspieval uchovať v pamäti minimálne ešte dva týždne." Tomu ver že si ich udržím. Minimálne dokonca života.


PS: kto uhádne čo Harry spieval Jasmine? :)
PS2: viete čo je fakt sranda? Harry si nedávno vyšiel na večeru s Kendall Jenner, ktorá predstavuje Jasmine tu v príbehu :3 ooops, ale hodia sa k sebe!:)